PREČO TRPIA AJ NEVINNÍ?

Otázka na ktorú dnešní ľudia, ktorí sú analfabeti v poznaní Božieho slova, nevedia odpovedať, alebo ich odpoveďou je len úbohé obviňovanie Boha, ako to môže dopustiť, že trpia nevinní. Stačilo by, keby poznali Ježišovu reakciu na príčinu utrpenia slepého od narodenia z Božieho slova. Tam sa jasne hovorí, že ak niekto netrpí pre svoje hriechy, ani pre hriechy svojich rodičov, môže trpieť preto, aby sa na ňom ukázala Božia sláva. To, že trpíme pre svoje hriechy a nezdary, to je fakt. Fajčiar koľko krát sám povie, keď ho upozorňujú, že: " na niečo zomrieť musím", no keď to príde už si nepovie moja vina pre ktorú trpím, ale pýta sa Boha prečo práve ja, ako to Boh môže dopustiť, veď som nevinný. Alebo ten kto si holduje v jedle a dobrotách kuchyne v miere určenej nielen pre prežitie a jeho telo podľahne obezite. Taký by bez váhania mal povedať moja vina. Áno najviac trpíme pre svoje hriechy a neresti. Môže byť ale aj to, že trpíme pre hriechy svojich rodičov. Napr. nás nesplodili prirodzenou cestou, ale cez skúmavku, čím nás predurčili k väčšej chorľavosti a nebezpečenstvám života. Veď predsa dnešný odborník na umelé oplodňovanie a jeho technika nie sú schopné s istotou vybrať najschopnejšie vajíčko a ani najrýchlejšiu spermiu, ako to dokáže sama príroda stvorená Bohom a tak už tu začína nekvalita života tak sebecky vyžiadaného dieťaťa a keď potom príde do jeho života utrpenie, spokojne môže povedať, to vďaka rodičom. Alebo vieme ako je dôležité prenatálne obdobie pre zdravý vývoj dieťaťa, ak je napr. nechcené, alebo počaté v lone ženy, kde predtým už život iného jeho súrodenca vyhasol zo svojvôle matky, také dieťa už nikdy nebude úplne vyrovnanou bytosťou, bude mať sklon ku komplexom a neprijatiu seba i iných. Zase utrpenie, kvôli rodičom. No a keby sa naozaj našiel niekto nevinný, potom je tu ešte možnosť, že sa má v jeho utrpení zjaviť Božia sláva, ako to bolo napr. pri nedávnom zemetrasení v Sírii a Turecku, kde záchranári vydali svedectvo publikované aj v médiách (samozrejme nie v našich zapredaných liberálnych, plných len ideologicky zmanipulovaných redaktorov a reportérov) ako zažili blízkosť nadprirodzeného. Podľa ich výpovedí sa stávalo, že našli už v čase kedy to bolo takmer nemožné živé deti pod sutinami a keď sa ich pýtali, či nie sú zranené, smädné, či hladné odpovedali nie, veď pred chvíľkou nás obslúžila pani, ktorá k nám chodila každý deň. Pričom tam nikto nemohol chodiť, lebo nikto o nich nevedel. Alebo nejaká žena, hovoriac, že je matka dieťaťa, doniesla dieťa na ošetrenie, no keď ju po ošetrení dieťaťa hľadali, tak nenašli a zistili, že jeho matka je mŕtva. Alebo viac krát im niekto ukázal kde majú hľadať, tváriac sa ako príbuzný, a keď im lokalizoval miesto, zmizol. Nie je to utrpenie, v ktorom má trpiaci, nevinný osláviť Boha, nebol Boh oslávený v týchto deťoch napriek ich utrpeniu? My totiž vidíme často len utrpenie, no Božiu milosť v živote nevinne trpiacich a jeho starostlivosť už nevidíme. Alebo v Sírii keď moslimskí extrémisti nútili kresťanov pošliapať Krista a odpadnúť od viery a keď nechceli boli zabíjaní. Istá žena o tom aj vydala svedectvo práve v tom duchu nebeského zásahu a oslávenia Boha. Hovorila, že keď vpadli do ich domu, bola vo vedľajšej izbe, ale videla, že extrémisti vo vstupnej izbe obstúpili jej otca a bratov a nútili ich zrieknuť sa Ježiša a keď títo povedali, že nie, že Ježiša nezradia, zrazu pri nich videla Máriu s troma červenými ružami, ktoré im podávala. Vzápätí ich zastrelili, no nebola to Božia sláva, ktorá sprevádzala ich utrpenie a oni hoci v našich očiach vytrpeli muky, ich nádej bola plná nesmrteľnosti? Tak nezabúdajme poučení Ježišom z evanjelia o slepom od narodenia, že ak by sme naozaj netrpeli pre svoje hriechy, ani pre hriechy svojich rodičov, čo u dospelých je vždy otázne, Boh nás bude napĺňať svojou slávou a utrpenie premení na radosť a nádej plnú nesmrteľnosti. Hlavne nikdy už neobviňujme Boha, že je jeho vinou, že trpíme, či preto, že trpia nevinní. Také obvinenie môže použiť len analfabet Božieho slova.