PREČO SA DOBRÉ VECI STÁVAJÚ ZLÝM ĽUĎOM

Kedysi som čítal knihu od jedného židovského autora s názvom, "Prečo sa zlé veci stávajú dobrým ľuďom". Bolo to zaujímavé, ale nenašiel som v tom uspokojivú odpoveď. Tú omnoho viac vidím u apoštolov, stĺpov cirkvi, Pavlovi a Petrovi, ktorí nám ponúkajú na túto tému omnoho múdrejšie vysvetlenie a to takmer v jedinej vete. Tak napr. Pavol: "Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev." Kol 1/24 alebo Peter: "Milovaní, nečudujte sa, keď ste v ohni skúšok, ktoré na vás prišli, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné! Radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení; lebo Duch slávy, a Boží na vás spočíva. Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej alebo zločinec alebo sliedič." 1Pt 4/14-16

Teda, toľko odpoveď prečo sa dobrým ľuďom stávajú aj zlé veci. Účasť na Kristovom utrpení, (kto by to dokázal, ak nie tí čo milujú Ježiša) a skúška (kto by v nej obstál, ak nie Ježišov priateľ).

Mňa, ale v posledných dňoch zaujalo, "prečo sa dobré veci stávajú zlým ľuďom". A odpoveď prišla od duše. A až prekvapujúco logická. Poznáme to, ako sa mnohí, čo nechodia do kostola nazdávajú, že cieľom je byť dobrý a to predsa sú aj bez chodenia do kostola. My samozrejme vieme, že do kostola sa nechodí v prvom rade, kvôli dobrým skutkom, tie by mal dokázať konať od prirodzenosti každý trochu normálny človek, lebo Boh do každého vložil prirodzený mravný zákon automaticky. My chodíme do kostola hlavne preto aby sme konali Božie skutky a to je: "veriť v Toho, ktorého On poslal, v Ježiša Krista Božieho syna a nášho Spasiteľa." Toto ale tí, čo nechodia do kostola nemajú odkiaľ vedieť, teda ak nečítajú našu stránku :D a tak sú spokojní s dobrými skutkami, naďalej si mysliac, že Boha, Ježišovo milosrdné srdce a vieru nepotrebujú. No a tu prichádza tá odpoveď prečo sa dobré veci stávajú zlým a aj neveriacim ľuďom, ktorí svojou neverou ubližujú Ježišovi, ktorý ich chce zachrániť, no nemôže to urobiť bez ich jasného áno, lebo vždy bude rešpektovať slobodu svojich stvorení. 

Odpoveď je teda nasledovná. Každý človek, ako hovorila duša niekedy urobí aj dobrý skutok (alebo aj viac) a Boh vo svojej dobrote chce odmeniť každé dobro aj neveriacim aj zlým ľuďom. A keďže predpozná, vo svojej vševedúcnosti, že ten človek neveriaci, alebo zlý ani nakoniec neprijme Jeho milosrdné srdce a zatratí tak svoju dušu, tak mu chce to dobro, čo vykonal v živote odmeniť aspoň tu na zemi. Lebo ľuďom viery a odovzdanosti Ježišovmu milosrdnému srdcu  môže ich dobro odmeniť a odmeňovať po celú večnosť v nebi. No tým, čo sa zatratia, lebo oni ako hovoria Ježiša nepotrebujú, im stačí byť dobrými, môže ich skutky odmeniť len tu na zemi. A oni slepí sa tvária, ako šťastne si žijú, ani do kostola nechodia, a ako sa im darí, dokonca mnohí sa z Ježiša a veriacich aj smejú, hovoriac pre mňa je dôležitejšia práca, rodina nie Boh. Lenže si neuvedomujú, že to nie je zásluha ich života, a zvlášť nie toho života bez Boha, keď sa majú dobre, že je to všetko dar Božej dobroty pre nich, ktorí smerujúc do zatratenia, môžu byť odmenení len tu na zemi, lebo po smrti ich čaká už len večná beznádej a zúfalstvo. Preto sa neľakajme keď sa zlým a neveriacim ľuďom darí a nám možno menej, žeby sa Boh pomýlil. Nie, len on vie, že len od nás môže čakať spoluúčasť v utrpení, ako nám to vysvetľuje Pavol a Peter a len nás, ktorí sa snažíme milovať ho, veriť mu a spoliehať sa na Jeho milosrdné srdce, môže odmeňovať po celú večnosť. Ich už po smrti odmeňovať nebude môcť, lebo tým, že ho zavrhujú a zavrhnú aj v poslednej chvíli mu to znemožnia. Preto každý, kto si myslí, že aj bez Boha sa môže dariť a žiť dobre, nech sa čím skôr zobudí, lebo taký život bez Boha je životom na šikmej ploche k zatrateniu, a to dobro je len od dobrého Boha za dobré skutky, ktoré odmieňa bezbožníkom aspoň tu na zemi, keďže po smrti budú žiť už len vo večnom súžení, ktoré prináša život bez Boha.