PREČO NIET KŇAZOV

Máme nedeľu Dobrého pastiera kedy nielen prosíme za nové kňazské povolania, ale vnímame aj s tým spojené ťažkosti. Kňazov je stále menej aj u nás na Slovensku, hoci nie tak dávno, keď som sám bol ešte v seminári vtedajší rektor, súčasný biskup Viliam Judák nám pri istej príležitosti, ktorá nebola podľa jeho predstáv povedal, "máme dosť kňazov, nepotrebujeme vás". Vďaka Bohu väčšina z nás bola vysvätená, no po nás začal prepad a dnes v rámci Nitry a Žiliny ako diecéz sa prihlásil len jeden kandidát. 

Žeby mladí mužovia nemali záujem? No jasné, že nemajú záujem. Prečo? Kvôli rektorom a biskupom? No v prvom rade preto, lebo rodina, samotná kresťanská rodina sa zle vyjadruje o kňazoch, podceňuje sa kňazské povolanie, veď lepšie sa je v rodine chváliť doktorom, právnikom, či manažérom, chváliť sa vnúčatkami a majetkami. Chváliť sa, že môj syn, či vnuk, alebo krstniatko je kňazom? Veď by ma vysmiali. Mnohí sa ku kňazstvu vyjadrujú aj v samotných kresťanských rodinách naozaj z neúctou, pohŕdaním a posmechom. Kto by teda chcel byť kňazom v takto fatálne zrútenej láske ku kňazstvu? Ale ja to vidím už aj na miništrantoch. Rodina chce miništranta na pohrebe, na sobáši, a už tu vidieť, že hoci ho chcú, sami svojich chlapcov ani trochu nemotivujú k tejto službe. A od postoju k miništrovaniu, je už len malý krôčik k postoju voči kňazom a kňazstvu. 

Preto vďaka každému rodičovi a rodine, ktorá podporuje svojich chlapcov, či mládencov v miništrovaní, toto sú rodiny, v ktorých sa nielen využíva táto služba, ale aj podporuje. A to sú rodiny, ktoré delí už len malý krôčik k tomu aby si vážili aj kňazské povolanie a kňazov, a to nielen keď im môžu poslúžiť, ale aj vtedy keby sa jeden z nich chcel stať kňazom. To sú rodiny, ktoré by sa za kňaza v rodine zdá sa nehanbili, lebo chápu viac, ako len ľudské ohľady.