MÚDROSŤ A ROZUMNOSŤ NEVERIACICH JE STERILNÁ (NEPLODNÁ)
Ako často sa neveriaci chvália a vyvyšujú tým, že oni predsa nie sú deti, ktoré veria rozprávkam z Biblie, že oni sú tými, čo sa držia vedy a vzdelanosti, teda rozumu, že to sme my veriaci, ktorí sú naivní a hlúpi. Je to samozrejme ich konštrukt myslenia, nedôsledný a unáhlený. Dokonca aj dnešné evanjelium ich z toho usvedčuje, hoci aj pri jeho vypočutí, by si mysleli, že svedčí v ich prospech. Pozrime sa na to Božie slovo. Ježiš chváli Otca za to, že tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil ich maličkým (povedzme jednoduchým). A naozaj by to mohlo vyzerať ako potvrdenie tvrdenia neveriacich o tom, že oni nie sú malí, aby verili a veď predsa pred múdrymi a rozumnými sú veci viery aj tak skryté.
No práve v tom slove skryté je bod zlomu. Veď predsa skryté neznamená nedosiahnuteľné, alebo zbytočné. Znamená skryté, teda len skryté. Prečo len? Lebo čo je skryté sa dá nájsť. Teda to, že sú sväté veci, veci viery skryté neznamená pre rozumných a múdrych to, že nie sú pre nich, ale znamená to výzvu k hľadaniu. Jednoducho povedané, vy múdri a rozumní hľadajte, maličkí to dostanú do daru. Teda Múdri a rozumní sú tu vyzvaní k hľadaniu a to je potom ten hlavný rozdiel medzi múdrosťou a rozumnosťou veriacich a neveriacich. Keď je múdrosť a rozumnosť hľadajúca, potom dovedie k viere, pravde dobru. Ak nie je hľadajúca nikdy nič nenájde.
Preto nie neveriaci sa majú právo chváliť múdrosťou a rozumnosťou, ale veriaci. Veď práve viera je dôkazom toho, že buď sme maličkí, alebo naša rozumnosť a múdrosť je schopná hľadať a nachádzať. Kdežto neverectvo neveriacich je dôkazom, že ich múdrosť a rozumnosť, ktorú azda aj majú, je neplodná, sterilná a neschopná, lebo jej chýba rozmer a schopnosť hľadania.
Preto novinárka dokáže v diskusii povedať, že "...o pravde sa nediskutuje...", alebo opýtaný pomýlený LGBTIQ človek povie že "...hľadanie pravdy je znevažovaním ich názorov...", alebo politici vnášajú totalitné pravidlá do možnosti otvorenej komunikácie a slobodného názoru pre každého.
Nie je každá rozumnosť a múdrosť ako rozumnosť a múdrosť. Je zjavné, že je múdrosť a rozumnosť hľadajúca a nehľadajúca. A dôkazom tej hľadajúcej je viera, lebo k viere naozaj môže dospieť len ten, kto hľadá a kto na tejto ceste hľadania využije Ježišovu ponuku na oddych a učenie sa pokore a tichosti, aby hľadanie toho čo je skryté našiel bezpečne a čím skôr.
Preto nie my veriaci sme poľutovania hodní, ale neveriaci, ktorí sa vo svojej múdrosti a rozumnosti podobajú študentovi, ktorý sa naučí vypočítať dopredu známe príklady, ale nikdy nepochopí princíp, alebo študentovi, ktorý sa naučí roky a udalosti, ale nedokáže ich vidieť v súvislosti, či študentovi, ktorý sa nabiflí chemické vzorce, ale vôbec nevie prečo je to tak. Rozumnosť a múdrosť neveriacich, ak nejakú majú, je preto jednoznačne sterilná a v podstate nevyužiteľná k pravdivému a dobrému životu.