KDE, ČO, ALEBO AKÁ JE PRAVDA?

Niet asi rodiny ani v našej farnosti, kde by sa nenašiel rozpor v tom, čo kto považuje za pravdu a kto sa čím riadi. Preto si treba niektoré veci vyjasniť, aby sa otvorila cesta k zblíženiu. Tak v prvom rade treba prijať skutočnosť, že to čo hovoríme, nech sme kto sme, je len naša mienka, názor, vytvorený z viacerých zdrojov, alebo prebratý z jedného. Teda je prirodzené, že kde sú dvaja ľudia, tam sú dve mienky, kde 40. tam je 40 mienok a medzi nimi určité prieniky, či rozpory. No stále nemožno ani na jednej strane hovoriť o pravde, či jej vlastnení. Môžeme hovoriť len o mienkach a názoroch, našich, či tých iných. Samozrejme to by bolo neuspokojujúce a preto sa právom treba pýtať, no tak kto má pravdu? Alebo ešte lepšie, čia mienka, čí názor je teda bližšie k pravde? No a tu ako kresťania musíme vidieť v prvom rade Ježišovo vnímanie pravdy, ako on podáva pravdu. 

Ako? No najmä z Písma Svätého. Tam Ježiš hovorí: "Ja som cesta, pravda a život!" , na inom mieste sa píše: "...milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.", alebo : "poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.", "Posväť ich pravdou, tvoje slovo je pravda.", "Každý kto je z pravdy počúva môj hlas.", alebo apoštol píše: "Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda.", "A Duch to dosvedčuje, lebo Duch je pravda.", "Aby si vedel ako si máš počínať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy.", "Usiluj sa Bohu ukázať ako osvedčený, ako robotník, ktorý sa nemusí hanbiť a správne podáva slovo pravdy."

A ako nám to teda má pomôcť, aby sme vedeli aká je naša mienka, či názor, ako ďaleko, či blízko sme skutočnej pravde? Tak pre nás kresťanov je jasné, že k pravde je možné priblížiť sa len skrze Boha v troch osobách, ktorý nás pravdu ponúka hľadať a nasledovať. Teda ak v našich mienkach a názoroch niet snahy hľadať a nasledovať, potom je vzdialenejšia od pravdy ako si myslíme. Tak isto je veľký rozdiel, ak vyjadrí mienku osvedčený človek ako ten, čo sa v spoločnosti nijak neosvedčil, teda čím som bližšie k pravde, tým viac, chcem byť platný pre celú spoločnosť, ak nie radšej sa nevyjadrujem. Ďalej a jednoznačne v prospech toho, že som blízko pravdy hovorí aj schopnosť sebakritiky (mám hriechy), ale nie tej seba ľútostnej a falošnej v ktorej sa fňuká nad tým, ako ma nikto nemá rád a aký som beznádejný prípad, ale sebakritiky, ktorá vedie k zmene života k lepšiemu. A mať oporu v Cirkvi živého Boha, ktorá je stĺpom a oporou pravdy. Teda nie v pápežovi, alebo biskupoch, či laikoch, ale v Cirkvi živého Boha. Aká to je cirkev? No tá naša Katolícka má s ňou najväčší prienik, ale aj tu treba dať pozor, lebo až po ovocí ich poznáte. "Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy.", Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.". V žiadnom prípade teda o blízkosti k pravde nesvedčí, ak človeka, biskupa, kňaza vedie strach, neláska, nevernosť, korektnosť tá spoločensko - politická, či servilnosť voči štátnej moci a jej posluhovačom z radov tzv. politikov, vedcov, novinárov, hovorcov  ..... Z tohto nám teda vyplývajú ešte dva znaky svedčiace o vzdialenosti od pravdy. Čím väčšia arogancia a iné nenávistné prejavy, tým je pravda vzdialenejšia, no a nakoniec je tu otázka, je moja mienka tou ktorá prináša do spoločnosti a teda aj iným viac benefitov? Alebo viac rizík? Za zdravie musím obetovať svoje slobody, vzdelanie, náboženský kult a iné práva? Potom sú benefity jednoznačne menšie ako riziká, no a tu zas len platí, že pravda s mojou mienkou, či názorom moc spoločného nemá. 

Tak si teda dajme poradiť a na miesto presadzovania svojej mienky na úkor druhých rozbíjajúc vzácne vzťahy, premýšľajme, hľadajme, pýtajme sa, počúvajme, prinášajme ovocie Ducha, ktorý je Pravda a neunáhlime sa svoju mienku dosadzovať hneď na piedestál pravdy ako to robia média. Práve v takom postoji je vždy najviac klamstva a nepravdy. Skutočná Pravda je tichá a pokorná, počúvajúca a sebaistá a preto si nepotrebuje nič dokazovať, no zároveň nikdy nič nepodceňuje, ani názor druhého.