JEDEN "ČIHI", DRUHÝ "HA(O)TA"!

Máme rok 2025 a od roku 2022 som vo farnosti. Pôsobím tu, žijem s ľuďmi a vnímam tunajší Boží ľud. Je tu veľa zbožných a dobrých ľudí, ako všade, ale aj veľa problémov. A preto si dovolím malú charakteristiku. Keď porovnávam ľudí tejto farnosti s inými vo farnostiach kde som pôsobil, vidím jeden veľký problém a cítim tu jednu mimoriadnu a mimoriadne častú komplikáciu. Určite ňou nie je len pýcha istých rodov, s tým som sa stretol v podobnej miere všade. Tiež to nie je nepochopenie z radov niektorých zastupiteľov obcí, to tiež bolo všade. A nie je to ani to "moderné" kríženie sa medzi sebou, keď chúďa dieťa ani nevie koľko má nevlastných babiek, či otcov, to je bohužiaľ tiež všade. No s čím som sa nikdy nestretol v takej miere ako tu je odhadom až 90% rodín, pokiaľ ide o duchovný život, v ktorých sú rodičia, manželia radikálne protikladní a to nielen rodičia, či manželia školopovinných detí, čo veľmi komplikuje výchovu, nielen doma, ale aj v škole a na samotnom náboženstve, ale aj medzi staršími. Všade inde som videl, väčšiu jednotu v rodinách, pokiaľ šlo o vieru (chodenie do kostola) a podporu duchovnej výchovy. Je to hrozný hendikep a komplikácia aj pre prácu kňaza. Lebo ten, čo duchovné veci vníma pozitívnejšie a tak by aj viedol svoje deti, či vnukov, nielenže má už v samotnom manželovi, či manželke oponenta, ale ten neveriaci oponent, keďže nemá často relevantné a múdre argumenty pre svoj bezbožný život, apeluje väčšou drzosťou, zásadovosťou, posmeškami a vydieraním, čím vytvára napätie a tak negatívne vplýva na duchovnejšiu stránku. No a tá sa potom radšej, ako to hovoria "pre pokoj", samozrejme falošný, podvolí a opúšťa duchovný život svoj aj svojich detí a preberá bezbožný život svojho manžela, či manželky. Teda často aj to čo sa krvopotne zaseje a možno by prinieslo ovocie je brzdené neveriacou stránkou. Teda toľko manželstiev a rodín s tak protikladným zložením som fakt nikde inde nestretol. Čím to môže byť? Okrem toho, že už pri vstupe do manželstva nie je Boh a viera na prvom mieste, neviem. Možno snahou, že toho druhého zmením, ale o tom skôr pochybujem, tak vyspelých je len málo kresťanov. 

A čo k tomu na záver? Jedine to, že keď už vy veriaci, ochotní žiť aj duchovne, ste si zobrali "duchovného neandrtálca", bezbožného človeka, tak sa aspoň snažte vytrvať vo viere a buď láskou, alebo rozhodnosťou aj za cenu konfliktu, ako sa hovorí: "keď nie za rohy, tak za chvost", doprajte svojim deťom a aj sebe duchovný život. Tí múdrejší z radu neveriacich to pochopia. Lebo len tak nestratíte seba a svoje potomstvo, ba možno zachránite aj svoju neveriacu stránku. Veď život raz skončí a čo potom? Povieme, pre pokoj v rodine som zvolil radšej peklo pre seba a svojich blízkych? A neospravedlňujte si nikdy skĺznutie do bezbožného života (života bez spovede a prijímania) floskulami typu: "veď ja sa pomodlím aj v prírode", "ja nepotrebujem cirkev", "sú dôležitejšie veci", či tou najtrápnejšou "ja to nechávam na nich, aby si vybrali sami, nechcem ich ovplyvňovať". Jasné, nič im duchovné nedáš, ale vybrať si majú. A z čoho asi tak? 

Dlhopoľskí farníci z Dlhého Poľa a Svederníka a jeho častí, najmä rodičia, starí rodičia a manželia, preberte sa teda a uznajte, že bez Božieho požehnania budú márne vaše namáhania, márny váš život. Lebo vzdať sa lásky Božej pre falošný pokoj a "uslintanú lásku", či akceptáciu bezbožného manžela, alebo manželky nie je moc múdre.