BIRMOVKA
Duchu Svätý, Teba nám poslal Ježiš Kristus
ako dar večného Otca na naše posvätenie
a posilu v kresťanskom živote.
Tvoja milosť chráni a sprevádza celú Cirkev i našu farnosť. Udeľ novým a zvláštnym spôsobom
svoje dary i našim birmovancom,
aby prijali Krista plne do svojho života,
aby sa dokázali navzdory všetkým pokušeniam
rozhodovať pre dobro,
aby vedeli otvorene brániť a hlásať vieru,
a tak pomáhali budovať a šíriť jeho kráľovstvo. Panna Mária, vypros nám všetkým,
aby sa stali podľa tvojho vzoru učenlivými žiakmi
v škole Ducha Svätého
a dokázali svoju vieru vyznávať slovom i životom. Amen.
NAČO BIRMOVKA?
Kto sa takto pýta, pozitívne na tom je len to, že sa aspoň pýta. Inak by to mal vedieť každý kresťan.
Tak v prvom rade pri sviatosti birmovania ide o rozhojnenie pôsobenia Ducha Svätého a jeho darov. Kto povie, že mu stačí základná škola, ok, no pravdepodobne sa spoločensky aj v osobnom živote vystaví riziku, že nedosiahne, čo by mohol, keby dokázal absolvovať ešte aspoň strednú školu, alebo aj vysokú školu (samozrejme nie plagiátorsky, ako je to moderné medzi dnešnými politikmi a podnikateľmi). A presne o to ide aj pri birmovke, kto povie stačí mi krst, nepotrebujem birmovku, jednoducho nevyužije svoj potenciál.
No a v čom je ten potenciál? V prvom rade nechať seba uschopniť byť lepší vo vlastnení a využívaní darov Ducha Svätého, ktorého sme dostali pri krste, ale tiež tejto schopnosti učiť aj druhých. Preto bez birmovky nemôže nikto platne zastávať úrad krstného, či birmovného rodiča, alebo byť považovaný za schopného zvládať náročné životné úlohy, najmä kňazstvo a manželstvo. Lebo človek - kresťan bez birmovky sa berie ako nepraktizujúci kresťan.
Prečo nepraktizujúci? Lebo vo svojej slabosti, hlúposti, neschopnosti, alebo ľahostajnosti nevyužil rozvinutie spolupráce s Duchom Svätým a jeho darmi, čím zanedbal aj svoje rozumové, nadprirodzené a vôľové schopnosti. A teda sám seba urobil nedôveryhodným. Prečo rozumové na prvom mieste? Lebo Duch Svätý čuduj sa svete, chce svojimi darmi napomáhať v prvom rade rozumovú oblasť našej prirodzenosti, prenikať našu myseľ. Teda Boh v prvom rade chce, aby sme boli múdri, preto až 4 dary zo siedmych sú pre túto oblasť našich schopností a to (dar rozumu, dar múdrosti, dar poznania, dar rady), na druhom mieste je oblasť nadprirodzených schopností a tu máme (dar nábožnosti a dar bázne voči Bohu), no a nakoniec oblasť našej vôle s darom sily. Preto ak človek tieto dary odmietol používať vo svojom živote, dá sa povedať, že nemôže byť moc blízko ani múdrosti, ani Bohu a ani sebe. Teda môže byť vzdelaný, ale ťažko bude múdry, môže byť veriaci, ale ťažko bude robiť zázraky, no a môže byť aj človekom dobrej vôle, no nikdy nevytrvá dokonca, lebo nebude mať potrebné sily a spoliehať sa na takého človeka sa nik moc nedokáže.
Tak čo? Ďakujme Bohu, rodičom a jeho Cirkvi za tento dar Sviatosti birmovania a už nikdy ho nepodceňujme, ani vo svojom živote, ani v živote druhých. Práve naopak vážme si ho, obetujme pre jeho účinkovanie, čo môžeme a hlavne túžme premýšľať a konať, vtedy je spolupráca najúčinnejšia.
Možno si pamätáte ako sa z politika Róberta Fica smiali v médiách ateisti, ba aj samotní predstavitelia cirkvi, že bol na birmovke a pritom bol komunista a teraz je nepraktizujúci. Možno aj pre tú obetu, že sa z neho smiali za prijatie sviatosti birmovania je jedným z mála politikov, ktorí neprestal, obhajovať zdravý rozum, slobodu a práva jednotlivcov.
Vidíme, a hovorí to aj sv. Tomáš Akvinský "milosť predpokladá prirodzenosť." Aj milosť v podobe darov Ducha Svätého musí nájsť v človeku prirodzenosť schopnú premýšľať a konať. Čo zvlášť v dnešnej dobe vie málokto, väčšina sa radšej riadi médiami a slepými vodcami, ktorí vedú slepých, len aby nemuseli premýšľať a konať. Veď je ľahšie hrať sa na pštrosa, ako byť politikom ochraňujúcim slobody a práva občanov, alebo lepšie sa hrať na "mikuláša s mitrou", ako byť biskupom a hájiť morálku a dôstojnosť človeka tam, kde sa ľuďom siaha na ich slobody a práva.
Tak nech je čím viac tých, ktorí nielen prijali birmovku, ale obetavosťou a ochotou premýšľať a konať vytvoria také podmienky Božej milosti a múdrosti, aby už viac nebolo politikov s hlavou strčenou v piesku, či plaziacich sa pred mocnosťami obetujúc svoj ľud a ani biskupov, ktorí nevedia obhajovať svoj ľud, ale ho spolu s nepriateľom, ženú do záhuby.