17.11. 1989
Včerajší štátny sviatok z príležitosti tzv. Nežnej revolúcie, vyvolal v mnohých po skúsenostiach posledných rokov nemalú kritiku v duchu, veď niet čo oslavovať! Ono ale oslavovať by bolo čo, ak by sme boli dary, ktoré nám vtedy dal Boh, teda dar slobody a pokoja pripisovali Jemu a nie štrnganiu kľúčmi, disidentom, naivným a zneužitým, alebo aj vedome spolčeným a plateným západom a jeho mecenášmi, Gorbačovovi, či iným politikom, alebo cirkevným predstaveným, ako boli kňazi Vincent Malý, či Anton Srholec a im podobní, ktorí tiež viac pripisovali ovocie pokoja a slobody sebe, než Pánu Bohu.
A keby sa Božie dary pokoja a slobody, boli spravovali podľa evanjeliových zákonov, teda sociálne myslenie, úcta k jednotlivcom a ich právam a slobodám, úcta k súkromnému vlastníctvu vlastných občanov, schopných rozvíjať spoločné dobro, úcta k životu od narodenia až po prirodzenú smrť, úcta k vlastnej identite tvorenej pohlavnosťou, rodinou, národom a náboženstvom, úcta k Bohu Ježiša Krista, ktorá našich predkov robila schopnými aj v časoch komunizmu budovať spoločné dobro i za cenu veľkých obetí...
Lenže kdeže, už hneď v začiatkoch K.., neskôr S..., ako aj dnešné O.... a ďalšie politické zoskupenia zapredali a zapredávajú evanjeliové zásady za tie bezohľadné kapitalistické, mafiánske, neoliberálne plné anarchie, korupcie, fašistických chúťok, arogancie moci, bezohľadnosti a potupenia slabších, falošnej vynucovanej obetavosti jednotlivca pre spoločnosť, nerešpektovania svedomia, nútenie, vyhrážanie. Pre toto sa dary slobody a pokoja už takmer vytratili a budú vytrácať stále viac.
Je teda aj na nás, aby sme o rok mohli mať čo oslavovať, a preto začnime zásluhu za dary slobody a pokoja pripisovať len a len Bohu a to aj v jeho mučeníkoch, ako boli za komunizmu aj naši rodáci Anton Botek, Ján Mitúch, či Martin Mičura a ďalší. A starať sa o dary pokoja a slobody v duchu evanjeliových zákonov a nie tak ako doteraz. A tiež keď nato príde, neopakujme stále dokola chyby pri voľbách (najmä neúčasť, alebo riadenie sa manipulatívnymi prieskumami), súhlasením s protikresťanskými názormi, riadením sa politickou korektnosťou, či nechať si vymyť hlavu médiami zámerne vymývajúcimi všetko dobré z ľudskej mysle a útočiacimi na Boha a Cirkev katolícku. A najmä treba byť viac ochotný angažovať sa vo verejnom živote, každý na svojom mieste, jasne deklarujúc kresťanské hodnoty, ktoré vždy sú na osoh aj profesionalite a odbornosti. Prestať odtŕhať ako to robia aj kresťanskí politici dneška odbornosť od kresťanstva a jeho morálky, mysliac si, že tým sa priblížia k neveriacim a liberálom. To ako keby povedali, sme odborníci a budeme sa snažiť všemožne, ale len vlastnými silami a bez Boha ako vy, čo Boha nemáte. To potom tak vyzerá keď sa už ani kresťan nevie spoliehať na Boha, akoby nevedel, že bez Božieho požehnania všetko a teda aj jeho odbornosť, aj rok 1989 a aj čokoľvek iné príde navnivoč a naopak len s Božím požehnaním aj odbornosť porastie aj rok 1989 bude vždy rokom hodným osláv a vďaky Bohu ....
Po 33. rokoch teda vidíme, že slobodu a pokoj môžeme udržať a rozvíjať len a len s Bohom po boku, inak ich nielenže stratíme, ale hlavne staneme sa otrokmi strachu, chaosu, a manipulácie tých, ktorí by nám slobodu a práva, pokoj a demokraciu mali hájiť.