"Crux Sacra Sit Mihi Lux, Non Draco Sit Mihi Dux, Vade Retro Satana, Numquam Suade Mihi Vana – Sunt Mala Qua Libas, Ipse Venena Bibas"

DIABOL NEMÔŽE ZLOMIŤ PEČAŤ ZASVÄTENIA SA SRDCU MÁRIINMU.

Preto pomôžte svojim deťom, vnúčatám a známym, aby si spravili päť prvých sobôt. 

Svedectvo - Don Giuseppe Tomaselli

Mladé dievča, patriace do mariánskeho hnutia sa zasvätilo Panne Márii, no po rokoch pre ťažkosti v živote opustila Cirkev a padla do rúk satanskej sekty. Vykonávala svoje úkony diablovi a keď už bola pripravená zasvätiť sa, satanistický kňaz, ktorý robil obrad, položil na ňu ruky, no nedalo sa mu hovoriť, opakovane chcel začať, no nedokázal to. Skúšal raz, dvakrát, trikrát, ale nepodarilo sa mu to. Zúfalý povedal: "Nemôžem ťa zasvätiť, lebo Tá žena mi to nedovolí. Hovorí, že už si Jej a nemôžem ťa od Nej vziať."
Mladá žena si spomenula, že sa Panne Márii zasvätila pred mnohými rokmi a utiekla s plačom. Neskôr všetko oľutovala a vrátila sa do Katolíckej Cirkvi.

Modlitba za dospelé dieťa

Prosím ťa Pane Ježišu o požehnanie pre moje dieťa .... Odišiel z domu a začal nový život. (vďaka, že odišiel a je schopný samostatnosti) Žehnaj ho, keď sa ráno prebúdza a po celý deň, chráň jeho telo i dušu. Kráčaj s ním. Prosím, žehnaj miesta, kde žije a pracuje. Žehnaj cesty, po ktorých chodí a všetkých ľudí, ktorí kráčajú spolu s ním. Požehnaj jeho hospodárenie a uč ho veľkorysosti voči chudobným. Veď ho cestou pravdy. Posilňuj jeho dôveru a obdaruj ho poznaním tvojej lásky, ktorá nás chráni, miluje a osvecuje naše cesty. Daj mu pocítiť, že je milované Božie dieťa. Pane Ježišu, dôverujem ti a odovzdávam svoje dieťa tvojmu nekonečnému milosrdenstvu. Panna Mária, naša Matka, zastri ho plášťom svojej ochrany a ukry ho vo svojom Nepoškvrnenom Srdci. Amen

Pane Ježíši, děkujeme ti, že máme mezi sebou kněze, tvého služebníka a správce Božích tajemství. Prosíme tě, dej mu věrnost a vytrvalost v tak svaté službě a nám živou víru, žes ho poslal ty. Učinils jej naším duchovním vůdcem: dej mu ducha moudrosti a rady; dej mu upřímnost otcovské lásky a nám dar úcty a oddanosti, ať pozorně nasloucháme jeho slovům.
Vybral jsi ho z nás a pro nás, člověka, který se musí potýkat se slabostmi našimi i svými. Dej nám i jemu trpělivost a vzájemné pochopení. Dej mu zdraví pro jeho těžkou službu. Ať je naším dobrým pastýřem a přivede nás do nebe. 

MODLITBA ZA UZDRAVENIE.

"Nebeský Otče, ďakujem ti, že ma miluješ. Ďakujem, že si poslal svojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, do sveta, aby ma zachránil a oslobodil. Verím v Tvoju silu a milosť, ktorá ma podporuje a lieči. Milovaný Otče, dotkni sa ma teraz svojimi uzdravujúcimi rukami, lebo verím, že je Tvojou vôľou, aby som bol zdravý na tele, mysli, duši a duchu.

Prikry ma najdrahšou krvou svojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, od hlavy až po nohy. Vytiahni to, čo by vo mne nemalo byť. Vylieč nezdravé a abnormálne bunky. Otvor zablokované tepny a žily a obnov a oprav akékoľvek poškodenia. Odstráň všetky zápaly a zmy infekcie silou vzácnej Ježišovej krvi. Nech oheň Tvojej uzdravujúcej lásky prejde celým mojím telom, aby ho vyliečil, aby fungovalo tak, ako si ho stvoril. Dotkni sa mojej mysle a mojich pocitov, dokonca aj tých najhlbších kútov môjho srdca.

Naplň ma svojou prítomnosťou, láskou, radosťou a pokojom a priťahuj ma ešte bližšie k sebe v každom okamihu môjho života. Otče, naplň ma svojím Duchom Svätým a zmocni ma, aby som urobil všetko, čo môžem, aby môj život priniesol slávu a česť tvojmu svätému menu. O to ťa prosím v mene Pána Ježiša Krista. Amen"

Modlitba sv. Terezky z Lisieux

Pane Ježišu, modlím sa za Tvojich verných a vrúcnych kňazov; za tvojich neverných a vlažných kňazov; za tvojich kňazov, ktorí pracujú doma alebo v zahraničí na vzdialených misijných poliach; za tvojich pokúšaných kňazov; za tvojich osamelých a opustených kňazov; za tvojich mladých kňazov; za tvojich zomierajúcich kňazov; za duše Tvojich kňazov v Očistci. No predovšetkým ti odporúčam kňazov, ktorí sú mi najdrahší. Kňaza, ktorý ma pokrstil; kňazov, ktorí mi dali rozhrešenie od mojich hriechov; kňazov, na ktorých omšiach som bola účastná a ktorí mi dali Tvoje Telo a Krv pri svätom prijímaní; kňazov, ktorí ma učili a najmä všetkých kňazov, ktorým vďačím akýmkoľvek spôsobom. Ó, Ježišu, drž ich všetkých blízko svojho srdca, a požehnaj ich hojne v tomto čase i vo večnosti. Amen. 

AKO CHÁPAŤ KULTÚRU (Mikuláš Hučko)

Kultúra má hegemóniu nad celým ľudským životom, preniká do všetkých aspektov štátu, spoločnosti a hospodárstva a od nej sa odvíja aj politika. Ak sú ľudia nespokojní s politikou, sú nespokojní s kultúrou, ktorá prevláda a ktorá ich produkuje. Ak sa nezmení kultúra, nemožno čakať, že sa zmení politika.

Dnes sa však kultúra chápe zväčša veľmi jednostranne, iba ako divadelné, výtvarné či hudobné umenie. Jej základná definícia je pritom veľmi prostá. Kultúra je spôsob ľudského života.

Čo to znamená?

Kultúra je spôsob, akým žijeme svoj život, ktorý však musí byť v súlade s prirodzenosťou človeka.

Tak to chápali Gréci.

Kultúra nepochádza z prírody. V lese nerastie. Vytvára ju človek tým, že mení seba a svet, v ktorom žije.

Prečo to robí?

Pretože nie je uspôsobený na to, aby žil v prírode. Musí ju meniť. Stavia si dom, šije šaty, montuje ústredné kúrenie, zakladá univerzitu. Kultúra teda vzniká vedomou činnosťou človeka. Vytvára ju iba človek, ktorý pretvára prírodu, ktorej je súčasťou. A pri tejto činnosti mení aj sám seba.

Keď sa človek narodí, nie je zďaleka hotovou bytosťou. Musí sa rozvinúť, aby sa mohol realizovať ako ľudská bytosť. Má rozum, vôľu, musí meniť prírodu, aby sa realizoval ako ľudská bytosť. Preto je kultúra vedomým pretváraním prírody pre dobro človeka. Keď Gréci objavili kultúru ako spôsob ľudského života, ukazovali, že žijú inak ako príslušníci iných národov, ktorých nazývali – barbarmi. Gréci sa stali výnimoční tým, že žili premyslene so zameraním na určitý cieľ, ktorým bolo, dá sa povedať, zušľachtenie človeka a potom aj vecí, ktoré ho obklopujú.

Čo je základom tohto zušľachťovania, ktoré odkryli Gréci, Sokrates a Aristoteles?

Základom je morálka.

Ešte to nie je kresťanstvo. Je to antické Grécko.

Prečo má človek toľko pracovať na sebe a na svete, v ktorom žije?

Aby čo najplnšie oslobodil v sebe ľudský potenciál. A ľudský potenciál v sebe naplno uvoľní vtedy, keď žije racionálne a slobodne.

Podľa pápeža sv. Jána Pavla II. každý by mal zo seba urobiť majstrovské dielo. Kultúra teda nie je nejaká skutočnosť nezávislá od človeka. Nie je to súbor vo vzduchu sa vznášajúcich hodnôt odtrhnutých od bytia, od skutočnosti, ale naopak, je to samotný človek, v ňom je kultúra, nie v Dome kultúry či divadle, kde sa len prejavuje.

Kultúra má človeka poľudštiť, má zdokonaliť jeho rozum a vôľu, pomôcť mu usmerniť jeho emócie, aby ho tie neovládali, ale aby boli podriadené rozumu, čiže má urobiť človeka múdrym a dobrým. Toto vedeli už starí Gréci.

Otázka však znie: Za akým účelom? Odpoveď súvisí so zmyslom života. Aby dosiahol najdôležitejší cieľ života – spojenie s Bohom, šťastný večný život.

Až tu vstupujeme do kresťanskej kultúry.

Vtedy má kultúra zmysel. Aký iný by mohla mať? Aristoteles ukázal, že človek dokáže rozlišovať medzi dobrom a zlom a žeby mal byť morálne dobrý. Ale prečo? Veď raz aj tak zomrie a všetkému bude koniec! Ani Gréci nechápali konečný zmysel morálky. Až kresťanstvo ukázalo, že to, čo tu robíme, má dôsledky pre večnosť. Kultúra ako ľudská tvorivosť nemá iný, hlbší význam: je to cesta človeka k Bohu, jeho snaha o šťastie, o dokonalosť, o život.

A sloboda človeka je slobodou k dobru, nie k zlu. Ostatné hodnoty, a je ich veľa, najmä základné, ako dobro, krása a svätosť, závisia od pravdy. Pravda je základnou hodnotou, základom ľudskej kultúry. Iba vo svetle poznania a pravdy môžeme byť slobodnými ľuďmi. Iná cesta jednoducho NEEXISTUJE. Sloboda bez pravdy neexistuje. Ak niekto žije v hriechu, ak žije v blude, ak je ateista, nie je slobodný. Toto liberalizmus nevie pochopiť. Pretože pravda je realita, ktorú poznávame. Abstraktná pravda nejestvuje.

Kresťanskú kultúru však nemožno zredukovať len na náboženský rozmer. Nehovoríme iba o náboženstve, hovoríme o kultúre ako racionálnej syntéze poznania a viery. Kresťanstvo prinieslo to, čo starovekí Gréci nevedeli, či azda iba matne tušili: o stvorení sveta, o prvotnom hriechu, o vykúpení skrze Krista…

Kresťanstvo prinieslo tieto pravdy, ale prinieslo aj nadprirodzenú pomoc – sviatosti, aby človek mohol tento prirodzený cieľ dosiahnuť, pretože sám by toho nebol schopný.

Kresťanstvo veľmi jasne načrtlo hlavné ciele ľudského života: poznanie pravdy, lásku k dobru, lásku ku kráse a zjednotenie s Bohom, teda spásu. Vyzdvihlo konečný zmysel ľudského života, na to, pre čo žijem – lásku – prečo by som sa mal obetovať, utrpenie – prečo trpím… a smrť – prečo musím zomrieť. Pretože mimo kresťanstva na tieto otázky neexistujú odpovede. Bez Krista nie je možné pochopiť človeka (JP2).

Kultúra je teda doplnením toho, čo človeku chýba, výsledkom práce mnohých generácií. Preto máme tradíciu, dedičstvo a pod. Úlohou kultúry, celého tohto stvoriteľského úsilia je teda podporovať ľudskú prirodzenosť, aby dosiahla svoj cieľ.

Človek túži po dobre bez hraníc, po pravde bez hraníc, po kráse bez hraníc a je otvorený nekonečnu. Je to prirodzená túžba. Kultúra sa nerodí spontánne. Rodí sa z reflexie, čerpá z úspechov minulosti a z ich rozvíjania. Kultúra by mala byť umením rozumného života.

Kresťanstvo ako náboženstvo neničí kultúru, ako ho niektorí obviňujú. Naopak, kultúru dopĺňa, pozdvihuje na vyššiu úroveň, zušľachťuje ju, pomáha jej, jednoducho povedané, prenáša ju do večnosti. Kresťanská kultúra je vo svojej podstate všeľudskou kultúrou. Je univerzálna, jej podstatou je chápanie človeka ako osoby, čo nenájdeme v žiadnej inej kultúre. Kresťanskosť kultúry vyplýva z toho, že je podriadená Bohu, a tak spája človeka s Bohom ako cieľom života. Jej podstatným prejavom je morálny život.

Človek má konať dobro podľa rozumu a podľa svedomia, čo si vyžaduje úsilie a námahu.

Nie je vôbec ľahké byť dobrý.

Vtedy prichádza na pomoc človeku sám Boh, cez Cirkev:

– Sviatosti pomáhajú posilňovať prirodzenosť.
– Náboženstvo sa javí ako oblasť, ktorá posilňuje VŠETKY odvetvia kultúry.

V starovekom Grécku sa výchova riadila myšlienkou múdreho človeka.

Kresťanským životom človek nasleduje život Krista, nasledujúc ho stáva sa mu podobným ako dieťa vo vzťahu k matke a zdokonaľuje sa ako človek. Napodobňovanie Krista je teda podstatou kresťanskej kultúry vo vlastnom živote, keďže v kultúre vždy ide o zdokonaľovanie človeka.

Kresťanská kultúra zahŕňa celý ľudský život a stavia ho do perspektívy večnosti. Je kultúrou osoby, a nie kultúrou vecí. Najdôležitejšie je pre ňu dobro ľudskej osoby. Keďže je ľudskou kultúrou, je preniknutá duchom evanjelia, bráni všeľudské univerzálne hodnoty.

Kresťanstvo dáva kultúre hierarchiu cieľov: na čelo kladie Boha a človeka. Poukazuje na to, že človek je povolaný zdokonaľovať prirodzenosť a prekonávať ju. Cieľom jeho života je večný život. Kresťanská kultúra tak metaforicky spája zem s nebom. Pozemský život je večný život človeka s Bohom.

Preto je, ako sa mnohí domnievajú, najdokonalejšou formou kultúry. Princíp lásky k blížnemu je tu základným právom aj pre nepriateľov. Takáto myšlienka nikde inde neexistuje.

Zastať si farníkov (veriacich katolíkov) patriacich do farnosti (teda všetkých, ktorých pochovávame, krstíme, sobášime, spovedáme, pomazávame sviatosťou chorých, pripravujeme k slávnostiam a sviatostiam Eucharistie a birmovky, ktorých sprevádzame a v rámci farnosti podporujeme, vyučujeme a ktorí môžu využívať farský chrám a kaplnky ...) a ich materiálnych záležitostí!

Predtým ako nás skazil komunista, ateista, materialista, liberál, progresivista, kapitalista, či demokrat bez hodnôt (a stále kazí svojou nekritickou zaujatosťou a nenávisťou voči cirkvi), teda za posledných 80 rokov, bola spoločnosť v ktorej viera a aj tá naša katolícka mala čestné miesto a nikto sa nečudoval, ako je tomu dnes, keď štát napr. 1. ČSR na Slovensku za čias aj pána ministra JUDr. Martina Mičuru spolupracoval s Katolíckou Cirkvou a jej inštitúciami a podporoval zákonmi a finančne aj Cirkevné projekty spolu s tými štátnymi. Aj preto sa vtedy cirkvi aj tej miestnej dlhopoľskej a jej inštitúciám, napr. Rímskokatolíckej školskej stolici v Dlhom Poli, aj niečo podarilo vybudovať a to nielen kostol, dovtedy kapacitou menej ako polovičný, ale aj, tu v obci, podľa neprajníkov z obce vrátane zastupiteľstva "kontroverznú" budovu školy, postavenú ako Rímskokatolícka ľudová škola v Dlhom Poli, ktorej staviteľom ako aj vlastníkom podľa oficiálnych dokumentov je farská inštitúcia s názvom Rímskokatolícka školská stolica v Dlhom Poli, ktorej predsedom bol vtedy miestny farár a zastrešovalo ju biskupstvo v Nitre. 

Preto tým, ktorí nepoznajú históriu a pomery v spoločnosti pred tým, ako došlo v posledných rokoch k nenávisti voči cirkvi a nekritickému odsudzovaniu spoločenstva veriacich katolíkov (aj mnohými neprebudenými z radov vlastných, čo chodia do kostola), dávam na známosť, prestaňte šíriť klamstvá a rôzne proticirkevné, či "protifarárske" floskuly (prázdne, klamné, zavádzajúce, nevďačné a neodborné frázy) v súvislosti so stavbou budovy školy, ktorá je právoplatne vo vlastníctve cirkvi a teda farnosti, tak ako je právoplatne vo vlastníctve obce, či inej inštitúcie požiarna zbrojnica, ktorú tak isto, ako aj ďalšie projekty obce za ministra JUDr. Martina Mičuru podporil štát (1.ČSR) a nikto to nespochybňuje. A tak isto nešírte prázdne reči ani o iných farských legitímnych zámeroch, ktoré majú byť v prospech farníkov. Veď mnohí naši farníci sú tými najlepšími občanmi našich obcí a preto naše zámery nikdy nie sú proti obci, na rozdiel od niektorých jednohlasných obecných zámerov a rozhodnutí, ktorými obec farnosti a spolupráci s ňou očividne nepraje.

Obrázok vyššie: Budova farnosti, ktorú v totalite, ale aj v dnešnej dobe využíva obec. Kiežby ju stále lepšie udržiavali.

Do tretice 08. 06. 2024 zvolení europoslanci, aj ich zverujme Pánu Bohu, lebo väčšina z nich "nevie kde je sever".

06.04.2024 si Slovensko zvolilo viac ako 1 400 000 hlasmi za nového prezidenta Petra Pellegriniho, myslime na neho vo svojich modlitbách, aby spolu s demokraticky zvolenou vládou, viedol Slovensko a robil všetko čo bude v prospech Slovákov. Tak mu Pán Boh pomáhaj, lebo aj pri najlepšej dobrej vôli boj proti zlu často prehrávajú aj múdrejší a lepší ako je on. A hoci z tej dvojice bol jasnou voľbou, vždy bude len jednooký, ktorý súťažil so slepým.

NOVÁ VLÁDA SR, VYMENOVANÁ 25.10.2023

ZAHŔŇAJME ICH DO MODLITIEB! LEBO AJ KEĎ SÚ TOU NAJLEPŠOU VOĽBOU PRE SLOVENSKO, ZĎALEKA NIE SÚ IDEÁLNI A MAJÚ MEDZI SEBOU NIEKTORÝCH VEĽMI SLABÝCH ČLENOV!

SOCIÁLNE ZARIADENIE PRI KOSTOLE:

• Miesto, ktoré sme vybrali (architekti, stavebníci, tí, čo pomáhajú pri kostole) je najvhodnejšie:

• Je miestom, na ktorom sa táto stavba dá architektonicky najmenej invazívne zakomponovať do architektúry kostola
• - je najbližšie a ľahko dostupné, čo je rozhodujúce pre starších ľudí a deti.
• - tiež je blízko kvôli udržiavaniu čistoty v rámci upratovania kostola.
• - a je to miesto dávno používané aj na technické účely (trativod), či miesto kadiaľ je vedená voda, elektrina aj plyn do kostola. Prípadne pri zriadení kanalizácie v obci, je to najkratšia cesta na pripojenie sa.
• - nie sú tam už určite nijaké hroby.
• – a tie okolité hroby nebudú ani v najmenšom ohrozené, lebo sú v dostatočnej vzdialenosti. 
• - jednoducho nerobíme nič protizákonné, ba dokonca zohľadňujeme viac ako zákon vyžaduje. 

PÄŤ PRVÝCH SOBÔT

NEZABUDNIME NA PROSBU PANNY MÁRIE VO FATIME:

"Panna Mária Lucii povedala: "Dieťa moje, aspoň ty ma poteš. Povedz všetkým, ktorí počas piatich mesiacov v prvé soboty pristúpia k sv. spovedi, prijmú sv. prijímanie, pomodlia sa ruženec a aspoň 15 minút mi budú robiť spoločnosť rozjímajúc o ružencových tajomstvách s cieľom, aby ma potešili, sľubujem, že budem pri nich v hodine smrti so všetkými milosťami potrebnými pre večnú spásu ich duše."

15. 2. 1926 sa zjavil v kaplnke Lucii Ježiš ako dieťa a pýtal sa jej: "Už si rozšírila úctu k Nepoškvrnenému Srdcu mojej Matky?"

Lucia povedala: "Mám ťažkosti, ty vieš, že som to povedala kňazovi, aj biskupovi, ty vieš že ja som urobila všetko preto a viac už urobiť nemôžem."

Ďalej Lucia povedala, že niektoré duše majú ťažkosti spovedať sa v sobotu a prosila, či by spoveď mohla byť platná 8 dní.

Ježiš odpovedal:" Áno, môže to byť aj dlhšie, za predpokladu, že sú v stave milosti, keď ma prijímajú a majú úmysel odčiniť urážky spôsobené Nepoškvrnenému Srdcu Máriinmu!"

DEVÄŤ PRVÝCH PIATKOV

Tretie zjavenie Márii Margite bolo v piatok po sviatku Božieho tela roku 1674. Pán Ježiš sa jej zjavil žiariaci slávou s piatimi ranami, ktoré svietili ako päť sĺnk, z jeho tela vychádzali plamene, najmä z hrude, v ktorej uvidela jeho milujúce Srdce. "Keby mi ľudia aspoň trošku splácali lásku láskou, zdalo by sa mi všetko, čo som pre nich urobil, len nepatrným," hovorí jej. Pán Ježiš si sťažoval na nevďačnosť ľudí, ktorí na jeho lásku k nemu odpovedajú chladnosťou a nezáujmom. Preto ju žiadal, aby nahrádzala to, čo iní zanedbávajú. Osobitne ju povzbudil, aby ho prijímala v Eucharistii, ako často len môže, najmä na prvé piatky mesiaca. Okrem toho ju žiadal, aby v noci pred prvým piatkom hodinu pred polnocou bdela a modlila sa na pamiatku jeho smrteľnej úzkosti v noci pred utrpením. Tak vznikli dve pobožnosti: sväté prijímanie na prvý piatok a "svätá hodina" vo štvrtok v noci pred prvým piatkom.

Aké sú podmienky?

Ísť na prvý piatok na sv. prijímanie a obetovať ho na odčinenie hriechov, ktoré zraňujú Božské srdce Ježišovo.

Ísť na sv. spoveď v niektorý deň pred prvým piatkom (alebo priamo na prvý piatok) a obetovať ju na odčinenie hriechov, ktoré zraňujú Božské srdce Ježišovo.

Pomodliť sa na prvý piatok na úmysel Svätého Otca

Celý deň sa snažiť vyhnúť hriechu aj všednému (ľahkému).